Od narodenia Ľudovíta Wintera uplynulo 151 rokov

Muž, ktorý premenil malú obec na medzinárodne známe kúpeľné mesto sa narodil 1. novembra 1870 v Ipeľských Šahách ako tretie dieťa rodičom Alexandrovi Winterovi a Henriete, rodenej Kácserovej.

Ľudovít Winter mal staršieho brata Františka, staršiu sestru Milku a po ňom sa narodil ešte brat Imrich. Študoval na Technickej univerzite vo Viedni, štúdiá však nedokončil pretože otec Alexander Winter, nájomca Piešťanských kúpeľov ho zavolal do Piešťan, aby mu pomáhal s vedením podniku. Odvtedy až do svojej smrti pracoval Ľudovít Winter v prospech Piešťan.

„Jeho prednosťou bolo, že sa dokázal obklopiť ľuďmi, ktorí mu pomáhali zveľaďovať kúpele. Najdôležitejší spomedzi nich bol nesporne brat Imrich. Ale boli to i správca kúpeľov Václav Vlk, právnik JUDr. Majerčák, architekti Henrik Böhm, Ármin Hegedüs, Emil Belluš, František Wimmer, lekári MUDr. Eduard Weisz, MUDr. Štefan Kollár, MUDr. Eduard Cmunt, notár obce Piešťany Anton Kajlich, farár a starostovia  obce Piešťany Gašpar Štefanka a neskôr Alexander Šindelár,“ vysvetľuje Vladimír Krupa, riaditeľ Balneologického múze Imricha Wintera v Piešťanoch.

Premena malej obce na medzinárodné kúpeľné mesto začala postavením Kursalonu (1894), dnes už neexistujúcich Kúpeľov Františka Jozefa (1898) a pokračovala hotelom Thermia Palace (1912), liečebným domom Pro Patria (1916), Ružovým mlynom (1916), hotelmi Eden a Excelsior (1929), reštauráciou Červená veža (1929), Kolonádový mostom (1933), Kúpaliskom Eva (1934).

Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa Ľudovít Winter zaslúžil o vyasfaltovanie ulíc a chodníkov, vybudovanie kanalizácie a vodovodu, stavbu Krajinského mosta a reguláciu Váhu, ktorá mala predchádzať častým záplavám.

„Ľudovít Winter päťdesiat rokov svojho najplodnejšieho života zasvätil zápasu za prospech kúpeľov. Ako svoje životné krédo si vytýčil získať Piešťanom svetové meno. Nikdy sa tejto myšlienke nespreneveril, ani v časoch svojho najväčšieho utrpenia. Zmieril sa so stratou rodinných kúpeľných podnikov, pretrpel trýzeň koncentračných táborov, do konca života trpezlivo znášal ústrky totalitného režimu, no svoju oddanosť a vzácny vzťah k piešťanským kúpeľom si zachoval až do smrti,“ napísal o ňom v predslove knihy Spomienky na Piešťany riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa.

Na konci druhej svetovej vojny mal Ľudovít Winter 75 rokov a vážil 45 kilogramov. Vo svojich spomienkach píše, že po návrate z koncentračného tábora niekoľko týždňov ani nevychádzal z domu. „V obci vedeli, že som sa vrátil, ale nikto nie je na mňa zvedavý.“

Vysoký vek, podlomené zdravie a ani odmietavý postoj nového vedenia Piešťan ho neodradili. Rozbehol naraz tri projekty. Začal rekonštruovať Zelený strom, získal späť Slovenským štátom vyvlastnený Floreát a pustil sa do výroby detskej výživy Panvita.

„Podnikanie nemohol nechať, do konca života myslel na Piešťany a na ich zveľadenie,“ povedala o ňom vnučka jeho brata Imricha Kristína Stankovská.

Je neuveriteľné, že Ľudovíta Wintera neodradili ani ďalšie prekážky súvisiace so zmenou režimu vo februári 1948.

Panvitu, ktorá v tom čase začala vyrábať legendárny BB Puding, komunisti zoštátnili. Podobne skončil aj dobre rozbehnutý projekt Floreátu, z ktorého si štátostrana a jej funkcionári zobrali milión korún získaný z predaja pozemkov.

Posledné roky svojho života venoval boju s úradmi o slušný dôchodok. Jeho žiadosti odmietali na všetkých adresách. O finančné rezervy ho pripravila výmena peňazí v roku 1953 a z budovateľa Piešťan sa stala nežiadúca osoba.

Ľudovít Winter zomrel v Piešťanoch 15. septembra1968 ako 98-ročný. Pochovaný je na cintoríne na Bratislavskej ceste.

Text: Martin Palkovič Zdroj: piestany.sk