Súdržnosť a spontánna radosť – aj taký bol november 1989 v Piešťanoch

Tisíce ľudí na námestí, množstvo letákov a transparentov, generálny štrajk. Atmosféra Nežnej revolúcie sa do Piešťan dostala síce neskôr, ale radosť zo začínajúcej slobody bola v kúpeľnom meste rovnaká ako v celom Československu.

Súdržnosť a spontánna radosť. Tak opisuje demonštráciu na vtedajšom Námestí Dukelských hrdinov Kronika mesta Piešťany. Nežná revolúcia, ktorej výročie si dnes pripomíname, sa 17. novembra začala v Prahe. Obyvatelia nášho mesta sa k nej pripojili o desať dní neskôr.

Generálny štrajk zastavil 27. novembra prevádzku vo všetkých závodoch na území mesta. Asi 5-tisíc ľudí stálo na dnešnom Námestí slobody. „Symbolickým sa stal pozdrav – zdvihnutá ruka s dvoma prstami v tvare V. Rečnícky priestor bol podstavec fontány na námestí. Vystúpenia rečníkov vyjadrovali ich pocity, radosť zo začínajúcej slobody a odhodlanie bojovať až do konečného víťazstva,“ zaznamenal tieto udalosti kronikár.

V Piešťanoch sa na príprave a organizácii mítingov najviac podieľali Mestské kultúrne stredisko, študenti a mládež v Junior centre na Malej scéne I. Krasku. Na námestie prišli spontánne ľudia s trikolórami na kabátoch, s transparentami a štátnymi vlajkami.

Sprievodným javom revolučných nálad v celom Československu boli rôzne letáky a transparenty. Dnes už historicky cenné zábery týchto výsledkov ľudovej tvorivosti zaznamenala fotografka Eva Drobná. Dnes sú uložené v archíve Balneologického múzea Imricha Wintera.

„Letáky po meste tiež pranierovali KSČ a kriticky sa stavali aj k ideám socializmu a komunizmu. V podstate sa tomu však nemožno čudovať, pretože v uplynulom období bola potlačovaná sloboda prejavu, tvorivého myslenia a podnikania ľudí,“ pokračuje kronika a dodáva, že ku koncu roka 1989 už viacerí občania mesta „…kritizovali a pranierovali aj predstaviteľov mesta a organizácií, niektorých obvinili z osobného obohacovania, z necitlivosti pri riešení problémov občanov mesta a žiadali, aby odstúpili zo svojich funkcií a išli manuálne pracovať (skandovanie „k lopate“).“

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

 

Zdroj: Kronika mesta Piešťany Foto: Eva Drobná/Balneologické múzeum

Článok bol prvýkrát publikovaný 17. novembra 2015