Na Veľký piatok sadali piešťanské dievčence do kaluží, aby si našli ženíchov

Veľký piatok je v rámci cirkevného roka jediným dňom, kedy sa neslúži svätá omša. V rámci ľudových zvykov a tradícií si piešťanské dievčatá si sadali do kaluží, aby si do roka našli ženíchov.

„Veľký piatok je pripomenutím si ukrižovania Ježiša Krista. Platil prísny pôst aj zákaz pracovať s drevom,“ hovorí Jarmila Hluchová, etnologička z Balneologického múzea Imricha Wintera. Nemala sa hýbať zem, ale odporúčalo sa značkovanie zvierat, pretože rany spôsobené v tento deň sa lepšie hojili. Gazdovia išli do Váhu „obrodiť“ kone, aby mali ľahké nohy a lesklú srsť.

„Noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa prikladal magický význam. Vydajachtivé dievčatá chodili ku kaluži a ponárajú sa do nej obnaženými zadnicami odriekali: Kaluža, kaluža, dajže mi ty muža! Ak ty muža nedáš, o rok ma tu zas máš,“ dodáva etnologička.

V neďalekých Trakoviciach ženy podľa jej slov ešte pred východom slnka mútili maslo, pretože v ten deň malo liečivú moc. Takéto maslo im vydržalo dlho, išlo totiž o prípravu formou tzv. prepusteného masla, ktoré je dnes módne pod označením ghee, ale poznali ho už naše staré mami.