Filantropka roka Alena Panáková chce pomôcť prírodnému kinu

Zakladateľka pražiarne kávy Classic coffe pravidelne organizuje charitatívne podujatia, ale na tento rok má aj ďalšie plány – chce pomôcť s obnovou prírodného kina.

Rodinná pražiareň kávy rozvoniava na Námestí 1. mája už štvrťstoročie. Jej spolumajiteľka Alena Panáková v posledných rokoch pomáha tým, ktorí to najviac potrebujú. Ako veľká fanúšička basketbalu organizuje s tímom Piešťanské Čajky a Asociáciu pomoci postihnutým APPA charitatívne podujatia – napríklad mikulášsku zbierku, počas ktorej ponúkajú kávu práve piešťanské basketbalistky.

„No významná je aj podpora rôznych podujatí, ktoré pražiareň kávy sponzoruj svojimi výrobkami, medzi nimi festival Zázračný oriešok, stretnutie partnerských miest a veľtrhy cestovného ruchu,“ povedala na odovzdávaní Cien primátora moderátorka programu Drahomíra Moretová. Dodala, že pražiareň bola vlani jednou z mála súkromných inštitúcií, v ktorých sa konala Noc literatúry – podujatia zamerané na podporu čítania.

A práve za tieto a ďalšie aktivity získala ocenenie Filantrop roka 2018 Alena Panáková. V stredu v kine Fontána jej ho odovzdal primátor Peter Jančovič.

„Som milo prekvapená, pretože si toto ocenenie veľmi vážim,“ reagovala Filantropka roka 2018. K svojim ďalším plánom povedala, že chce pomôcť s obnovou prírodného kina. „Ako študenti sme tam chodili a bolo to fantastické, preto si veľmi želám, aby sa to prinavrátilo.“

Aj preto sa pred pár týždňami obrátila na Michala Fialu, ktorý obnovu roky zanedbaného priestoru odštartoval. „Priniesol projekt a ja som sa pýtala na konkrétne veci, ktoré ešte chýbajú. Chcem osloviť ľudí známych aj neznámych, ktorí tu majú svoje firmy, aby sme do toho išli spolu a prírodné kino mohlo byť čo najskôr otvorené,“ dodala Alena Panáková.

Jej želaním je, aby bol prvým premietaným filmom legendárny spaghetti western Vtedy na západe. „Predstavujem si, ako tam sedím, bude hrať tá známa hudba, úplne vypnem a vynoria sa mi spomienky na obdobie, keď sme do prírodného kina chodili ako študenti.“

Text a foto: Martin Palkovič