Blog Tomáša Blahutu: Židovský cintorín v Moravanoch nepozná budúcnosť

Vie sa o ňom málo, dostať sa k nemu je náročné, a preto sme sa pokúsili ho aspoň na pár dní skultivovať. Boj však vyhrala príroda.

Moravany nad Váhom a história, to ide k sebe. Známu venušu snáď ani netreba predstavovať, nehovoriac o ďalších nálezoch z dávnejších dôb. V kopcoch nad obcou sa však ukrýva ešte minimálne jedna zaujímavosť, ktorou je židovský cintorín. Neveľký, no zabudnutý.

O jeho existencii sa samozrejme vie, sem-tam možno na internete nájsť aj jeho fotografiu vyhotovenú dlhé roky dozadu, no okrem toho nič. Žiadne informácie o menách, rokoch či iných faktoch spojených s cintorínom.

Pár mesiacov dozadu sme sa s kolegami rozhodli, že ho dáme trocha do poriadku. Zaujímalo nás, čo je na hroboch napísané a či je náhrobkov viacero. Snažili sme sa tak na vlastné úsilie a na úkor voľného času celý priestor skultivovať aspoň do určitej miery, ako sa na pietne miesto patrí.

Zobrali sme si zopár nástrojov, najmä ostrú mačetu, a začali sme sa k jednotlivým náhrobkom presekávať. Odstránili sme veľa nepríjemných drevín, od pichliačov až cez vyschnuté a špicaté drevené konáriky. Vytvorili sme prístup k dvom jasne viditeľným náhrobkom a tiež aj k pozostatkom muriva navôkol celého miesta.

Keď bol celý priestor v rozmeroch veľkého štvorca ľahko prístupný, že sa už človek nemusel predierať (ak sa vôbec dalo) drevinami, rozmýšľali sme, čo ďalej. Keďže celé roky sa o miesto nikto nestaral a je k nemu minimum informácií, rozhodli sme sa na vybraných miestach vykopať jamy, či na niečo ďalšie a zaujímavé ešte nenarazíme.

A vyplatilo sa. Pod kôpkou zeminy sme našli tretí a veľmi dobre zachovaný náhrobok. Okrem neho aj pozostatky tehlového chodníka a tiež malú stavbu, ktorej význam sme nepochopili. Veci sme následne dôkladne pofotili.

Text na náhrobku

Očakávali sme, že v dnešnej modernej dobe plnej komunikačných technológií sa nám podarí prostredníctvom internetu nájsť niekoho s dobrou znalosťou hebrejčiny. Chceli sme sa totižto dozvedieť, čo je na všetkých troch náhrobkoch napísané. Kontaktovali sme Židovskú obec, ktorá sprvu na správu nereagovala. Po opätovnom položení našej skromnej požiadavky sme sa dočkali len prekladu mien zosnulých a nič viac. Kto nám má v tejto oblasti pomôcť lepšie ako samotná židovská obec na Slovensku? Netušíme… Keď už sme sa dopátrali len k menám, tak tu sú – Jakov Weizman, Jom Tom a rodina Bila. To je všetko, čo sme od ŽO dostali.

Náhrobky

Po sklamaní a s pribúdajúcimi školskými povinnosťami sme si dali s našimi občasnými prácami v húštine nad Veľkým jarkom pauzu. Na miesto sme sa vrátili po vyše mesiaci, no všetko navôkol opätovne zarástlo a keďže leto je v plnom prúde, zelene je vždy dosť a rýchlo dorastá. Keďže nám nikto nedokázal pomôcť ani len náhrobky preložiť, vzdali sme to a tak sme aspoň pre budúcich záujemcov vyhotovili fotografie cintorína, keď je plne priechodný a bez hustých kríkov.

Objav maličkej stavby pod zemou

Miesto ešte pred naším zásahom

Súčasný stav cintorína

Text a foto: Tomáš Blahuta