Blog Tomáša Blahutu: Západ slnka na Tematíne

Hrad kedysi slúžil na ochranu severných častí Uhorska a vodných či suchozemských ciest popod ním, dnes však ponúka dokonalý výhľad na ďaleké okolie.

Vídať ho najčastejšie priamo z diaľnice alebo hlavnej cesty vedúcej cez Lúku, no Piešťanci ho môžu registrovať hlavne počas prechádzky po pešej uličke uprostred Kúpeľného ostrova. Celá topoľová alej akoby k nemu bola nasmerovaná. Všimnite si, keď po nej najbližšie pôjdete. Pozerať sa na neho zdola však nie je to najlepšie, oveľa krajší je výhľad práve z jeho výšin. Vedie k nemu hneď niekoľko turistických trás, no my sme sa vybrali urobiť akýsi okruh z Moravian cez Jelenie jamy, následne na Bezovec a šup ho do útrob hradu.

Chceli sme si vychutnať západ slnka, tak sme opäť kopli do pedálov a vyrazili na cestu. Vyrazili sme presne o 15:15, aby sme sa na miesto dostavili včas a nič nezmeškali. Vonku, ako každé leto, prevládali teploty okolo 30°C, takže za každý tieň v lese sme boli veľmi vďační. A ešte lepšie nám padla ľadová voda z prameňu Čierneho potoka. Na rozdvojke popod Jeleními jamami sme sa rozlúčili s akou-takou asfaltkou a ďalej sme pokračovali po udupaných cestičkách, ktoré nás zaviedli až na pole ponad Starou Lehotou. Zastavili sme, pretože sa nám naskytol krásny pohľad na tiché miesto obklopené horami zo všetkých strán.

Po niekoľkých strmých kopcoch hore i dole sme konečne uzreli tabuľu s nápisom „Bezovec“. Už sme boli blízko, stačilo zdolať posledný úsek. Naše bicykle dostali miestami zabrať, pretože sme prešli po všetkom možnom a povedali sme si, že keď nedostane niekto z nás defekt teraz, tak už nikdy. Kúsok pred Tematínom sa pred nami zjavila posledná, no zato pomerne strmá cestička. Upotení sme vytiahli bicykle hore a za odmenu sa nám naskytol prvý bližší vizuálny kontakt so zrúcaninou. A v pozadí, kdesi za Novým Mestom nad Váhom, ešte aj pršalo. Krásne.

Hodinky ukazovali 18:45, zosadli sme z našich milovaných dopravných prostriedkov, nech sa vychladia. Následne vchádzame do kamenných útrob Tematínu, prispievame na dobrovoľné vstupné a ideme na jedno z najkrajších miest, aké v okolí existuje. Osamotená lavička a pred vami všetko, doslova všetko. Nakoľko sa blížil večer, veľa ľudí sme nestretli, a tak sme sa usadili. Po doplnení životu potrebných látok prišiel rad na fotoaparáty, ďalekohľady a smartfóny. Pretreli sme si oči a začali hľadať známe body v diaľke.

Ako prvé padli za obeť samozrejme Piešťany, z ktorých boli pekne vidno obidva mosty cez Váh. Za nimi sa o slovo hlásila elektráreň v Jaslovských Bohuniciach a neďaleká Trnava. Najviac nás však potešila možnosť voľným okom spozorovať v diaľke nachádzajúci sa vysielač Kamzík. Týči sa priamo nad Bratislavou vo vzdialenosti približne 82 kilometrov vzdušnou čiarou. Úžasné. Dopátrali sme sa aj k vrcholkom Mohyly M.R. Štefánika a ďalším všakovakým objektom. Viditeľnosť nám očividne dopriala.

Slnko zapadlo, bolo čoraz väčšie šero a nastal čas ísť naspäť domov. Našťastie, už len dole kopcom. Keď sme dorazili do Moravian, stopli sme všetky meracie prístroje a naše miništatistiky boli na svete. Dokopy sme sa cyklotúre venovali v časoch 15:15-21:45 (2 hodiny na Tematíne) a prešli sme okolo 40 kilometrov. Dalo zabrať, no oplatilo sa.

Text a foto: Tomáš Blahuta