Blog Lívie Gažovej: Takto verejná stavba vyzerať nemá. Projekt plavárne treba prehodnotiť

Na konci mesiaca bude mestské zastupiteľstvo rozhodovať o budúcoročnom rozpočte a pôžičke na najväčšiu piešťanskú investíciu za posledné obdobie, mestskú plaváreň. Vytúžený a dlho očakávaný projekt bazéna na pozemku pri futbalovom štadióne nebude vynikať kvalitou, bude poriadne drahý, no vzhľadom na nervozitu a pokročilé štádium však môže byť odhlasovaný. Bohužiaľ.

Napriek tomu, že plaváreň je zrejme najväčší projekt, ktorý sa mesto rozhodlo v poslednom čase realizovať, stavba sa vôbec neprezentuje. Na verejnosť unikli (sic!) len obrázky uverejnené na predvolebnej webstránke súčasného primátora a pár informácií spochybňujúcich technické prevedenie či finančnú udržateľnosť. Obyvatelia a ani poslanci nepoznajú ani len pôdorys stavby a projekt sa napriek dlhoročným plánom nikdy neprerokovával s verejnosťou.

V debate, kde rozhodujú viac emócie ako zdravý úsudok, je ťažké o projekte plavárne pochybovať. Asi každý rodinný obed v Piešťanoch končí horekovaním, aká je to hanba, že nemáme bazén. Mestskú plaváreň chceme všetci, a to už poriadne dlho. Vo forme, aká je na stole dnes a spôsobe, akým bol projekt vytvorený, je však neakceptovateľný. Budova je ukážkou nekvalitnej komunikácie, ale aj architektúry.

V čom je problém

Je smiešne komentovať prízemný architektonický koncept plánovanej budovy plavárne, keďže sa nejedná o nič viac ako o náhodné zoskupenie objemov, pripomínajúcich skôr obchodný dom pri obchvate, ako verejnú stavbu v prestížnej lokalite kúpeľného mesta s tradíciou vynikajúcej architektúry.

Keď už sa nedá komentovať vzhľad, možno by to táto stavba uhrala na funkčnosť a racionálnu konštrukciu? Plaváreň v Piešťanoch projektovala firma Silkat s.r.o., v ktorej portfóliu je aj kúpalisko v Galante. V roku 2016 ho zatvorili kvôli technickým nedostatkom konštrukcie. Piešťanská radnica za realizačnú projektovú dokumentáciu podľa zverejnenej faktúry tejto firme zaplatila pred pár dňami 46 620 eur. Vlani za projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie dostala spoločnosť Silkat 22 854 eur.

Pôdorysné usporiadanie ani obsah tejto stavby doposiaľ nebol zverejnený. Stavba by mala byť osadená na hrane pozemku, nijak však nereaguje na jeho tvar ani okolie.

Poslanci, ktorí mali možnosť nazrieť do dokumentácie pre stavebné povolenie, upozorňovali na nedostatky v spĺňaní tepelnotechnických noriem alebo na finančnú záťaž projektu pre mesto, a to nielen pri stavbe, ale aj prevádzke. Mestské zastupiteľstvo napokon prijalo uznesenie, aby radnica reklamovala energetické hodnotenie, v ktorom projektant urobil závažné chyby.

Pripomeňme, že mesto sa postupne zbavuje zodpovednosti za prevádzku športových zariadení a radšej ich prenajíma (futbalový i hokejový štadión). Na druhej strane by svojim obyvateľom malo poskytovať služby ako mestská plaváreň. Projekt by mal byť preto čo najefektívnejší, udržateľný, mať kvalitný a dobre prediskutovaný koncept. Súčasnému projektu dobrá príprava chýba.

Jeden príklad za všetky: súčasťou plavárne v Piešťanoch majú byť aj priestory pre wellness a bufet. Pri krátení nákladov v projektovej fáze sa však rozhodlo, že tieto priestory síce postavia, ale zatiaľ ostanú prázdne.

Pri takýchto problémoch sa nie je čo diviť, že sa mestu nechce projekt verejne prezentovať. Moderné samosprávy však dbajú na informovanosť svojich obyvateľov, obzvlášť o takýchto dôležitých projektoch. To však neznamená, že elektronickú podobu technického výkresu zverejnia v zákutiach mestskej webstránky.

Naopak, je dobré usporiadať workshopy, na ktorých sa generuje zadanie a následne prezentácie riešenia, videá, plagáty, texty… V súčasnosti sme na pochybách, či sa projekt vôbec konzultoval so športovými klubmi, ktoré budú objekt najväčšmi využívať.

Projekty za verejné financie sa jednoducho netaja, ale vysvetľujú. V prípade nezrovnalostí by nemali byť návrhy na prediskutovanie či ďalšie odborné posudky projektu považované za zdržanie alebo útočenie, ako sa to deje dnes.

Ako sa projekt zrodil

Návrh bazéna vznikol prevzatím jednoduchého projektu pre územné konanie od architekta Jakubca, ktorý ho navrhoval pre spoločnosť Bazenprojekt, s pôvodným rozpočtom 2,8 milióna eur. Mesto kúpilo štúdiu za 18-tisíc eur a neúspešne sa s ňou pokúšalo o eurofondy. Ďalšie prostriedky boli vynaložené na dokumentáciu pre stavebné povolenie, podoba plavárne však už bola iná, i keď si zachovala pôvodné funkčné členenie. Rozpočet narástol na 3,8 milióna, budova nabrala objem, pribudol jej obklad a niekoľko átrií.

Projekt, o ktorom budú rozhodovať poslanci, má napokon ešte vyššie odhadované náklady, ako súkromná firma, ktorá chcela plaváreň realizovať pred dvoma rokmi. Poslanci finálny projekt do dnes nevideli, aj keď o jeho sprístupnenie primátora a prednostu opakovane žiadali.

Cena projektu vzrástla na 5,3 milióna eur. Po tom, ako sa z neho vypustí wellness a buffet sa náklady znížia na 4,6 milióna. Vedenie mesta do nového rozpočtu navrhuje úver vo výške 4,4 milióna eur, zbytok má byť financovaný z rezervného fondu. Mestská rada návrh odporučila schváliť, aj keď nie jednohlasne.

Ako to robia inde

Najlepším spôsobom, ako realizovať takéto dôležité verejné stavby je architektonická súťaž návrhov. Nápady, ktoré z architektonickej súťaže vzídu sa kvalitnou ani len nepribližujú návrhu, ktorý má stáť na kraji nášho parku. Posúďte sami, ako vyzerajú niektoré z projektov na plavárne v Ružomberku a Martine, kde nedávno prebehli dve úspešné architektonické súťaže. Rozpočet projektov bol skoro polovičný v porovnaní s Piešťanmi, ide o tri milióny eur.

O návrhoch v súťaži rozhoduje odborná porota a zapoja sa do nej viaceré kolektívy. Súťaž nemusí vyjsť drahšie ako bežný postup, pretože je to investícia do dobrého riešenia a celkovej racionalizácie. Na dôvažok, náklady na súťaž či honoráre pre víťazov sú len zlomkom k objemu celkovej investície. Na odmeny pre víťazov sa napríklad v Martine minulo 25 tisíc eur. Prínos dobre premysleného projektu je však nesmierny. Súťažou si mesto obstaráva aj kvalitného zhotoviteľa projektovej dokumentácie. Takého, ktorého nemusia kontrolovať poslanci alebo ktorý pri projektovaní neprekročí dvojnásobne požadované náklady.

Okrem kvality samotnej stavby, jej prevádzky, funkčnosti, alebo energetickej či finančnej efektívnosti, pracujú architekti aj s okolím a zasadením budovy do priestoru. Budovy majú byť citlivo umiestnené na pozemku, dobre napojené na svoje okolie, obzvlášť, ak sa dotýkajú historického parku.

Projekt, za ktorý ideme (my všetci) utratiť niekoľko miliónov, by mal byť čo najkvalitnejší. Podľa toho, čo o ňom zatiaľ vieme, však vyvoláva len nedôveru. V meste, ktoré sa hrdí tradíciou modernej architektúry, takto verejná stavba jednoducho vzniknúť nemá. Nemala by vzniknúť ani v žiadnom inom meste. Do prípravnej dokumentácie sa už investovalo veľa prostriedkov a týchto financií mi je naozaj ľúto. Nazdávam sa však, že tento zle pripravený projekt plavárne je pre Piešťany skôr danajským darom ako výhrou.

MSc. Lívia Gažová, urbanistka, iniciatíva Piešťanský okruh