Blog Alexandra Urminského: Prvé verejné predstavenie súsošia sv. Cyrila a Metoda bolo na Kostolci
Rokom 1990 sa nám otvárali nové obzory. Mnohé nápady, myšlienky či vízie o ktorých sme niektorí v duchu uvažovali a vytvárali si predstavy, čo by sa dalo, mohlo ba možno aj malo uskutočniť, bolo odrazu možné. Konkrétne mám na mysli zakladanie klubov, spolkov, spoločností rôzneho druhu.
A tak už v roku 1990 vznikla na pôde Balneologického múzea Piešťany 30. septembra Veľkomoravská spoločnosť, ktorá bola následne zaregistrovaná. Jej cieľom bolo rozšírenie vedomostí, výskumov a odkazov Veľkej Moravy pre súčasníkov a zároveň zvýšenie sebavedomia Slovákov ako národa v spoločnom štáte s Čechmi.
Bol som jedným z iniciátorov a jej predsedom sa stal profesor PhDr. Alexander Ruttkay, vtedy riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre. Členská základňa sa postupne rozširovala a členmi sa stali napríklad aj akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová, či akademický sochár Mikuláš Klimčák.
Obaja v svojej tvorbe sa venovali predovšetkým veľkomoravskému odkazu. Ale členom sa stal napríklad aj slovenský novinár pôsobiaci v Budapešti, ktorého syn doposiaľ tam pôsobí ako reportér pre RTVS a jeho meno je všeobecne známe: Gregor Martin Papucsek a asi 35 ďalších členov.
Asi najväčšou akciou, na ktorej spoločnosť spolupracovala s Balneologickým múzeom, bola svätá omša na Kostolci Ducové, konaná aj na počesť súsošia svätých Cyrila a Metoda, autorky Ľ. Cvengrošovej, ktoré tam spolu s ďalšími jej sochami boli osadené.
Príležitostný poštový lístok aj s príležitostnou poštovou pečiatkou bol k dispozícii priamo na Kostolci. Vľavo hore je pečiatka Veľkomoravskej spoločnosti.
S kolegami z práce (MaC Piešťany), sme súsošie priviezli z Bratislavy a osadili na Kostolci pár dní pred národnou púťou.
Fotka počas konania svätej omše na Národnej púti na Kostolci.
Autorka Ľudmila Cvengrošová s vtedajším primátorom Piešťan V. Hájovským. Ako mi napísala a je to vidno aj z fotografii, plače od radosti, že sa socha mala konečne predstaviť verejnosti a to v nádhernom plenéri, ktorý je časovo spojený s Veľkou Moravou.
Popis samotného súsošia:
Znázorňuje oboch svätcov bok po boku v dlhom a majestátnom habite a s antickými črtami tváre. Sv. Cyril má pozdvihnutú ruku v žehnajúcom geste a v ľavej ruke drží hrubú knihu v dobovej väzbe. Na väzbe knihy je centrálne umiestnená reliéfna plastika dobového korpusu Ježiša Krista. Metod má v ľavej ruke rímsku pyxidu, čiže šperkovnicu.
Práve pyxida bola príčinou, prečo sochu cirkevní hodnostári kritizovali, že súsošie je v rozpore s historickou pravdivosťou. K fotografii s primátorom pod sochou autorka píše: „Ešte dobre, že mi ten Konštantín žehná, iní významní cirkevníci mi práve za neho kľajú.“
Sochárka sa na Národnej púti nezúčastnila, ale boli tam vystavené jej dve ďalšie sochy. Jednou bola kňažná Nitrava, či manželka a alebo dcéra niektorého z kniežat som sa nedozvedel. Ďalšou sochou bol veľmož Stojslav, ktorého história dáva do súvislosti s archeologickými pamiatkami v Nitrianskej Blatnici a na valoch v lesoch obce Bojná.
Fotografie a nadšenie autorky k vystaveniu sochy neboli doposiaľ nikde zverejnené.
Autorom fotografií je Eduard Budke (1944-2020), ktorý urobil stovky kvalitných fotografií z Piešťan a okolia, ale aj z nášho spoločného rodiska, Veľkých Ripnian. Vďaka Ti Edko!
Alexander Urminský, apríl 2021